Hodvábna cesta - Úvod

Autor: Martin Navratil | 9.3.2012 o 13:34 | Karma článku: 7,48 | Prečítané:  1985x

Hodvábna cesta sa možno ľahko plánuje v hlave, ale ťažšie na príslušných veľvyslanectvách vo Viedni. Komplikované vybavovanie víz naznačovalo, že putovanie za krásami tejto dávnej obchodnej cesty bude sprevádzané byrokraciou a nezmyslenými nariadeniami štátnych autorít. Peking moje prvé mesto mi vôbec nepripadalo tak exoticky ako v bájnom románe od Marca Pola ,,Milión“, ktoré inšpirovala nejedného bláznivého cestovateľa. Neskôr som si Peking najviac zamiloval zo všetkých miest a tu našiel to, čo sa v iných štátoch ťažko hľadá – pôvodná kultúra. Cesta ďalej viedla cez bývalé hlavné mesto ríše stredu Xian, odkiaľ vládli v dávnych dobách čínsky cisári a prvýkrát som sa dostal do kontaktu s moslimskou kultúrou.

 

Čínskymi železnicami popri Žltej rieky, cez budhistické kláštory, taoistické vysoko položené chrámy, čínsky vidiek až do druhého najnižšieho položeného mesta sveta Turpan, odkiaľ sa prvé karavány naložené korením, látkami, jadeitom vydávali na najnebezpečnejšiu časť cesty okolo púšte Taklamakan. Vedeli ste, že ju nazývali ,,more smrti“ a že do dnešných dní patrí medzi najväčšie púšte sveta? Namerali tu jednu z najvyšších teplôt na svete... Tu som pochopil, čo je to púšť...piesok, piesok a zase len piesok...Ako keď pozeráte na morskú hladinu a vidíte len vodu...Okolo miestnych lokálnych kmeňov cez bájnu Karakorum Higway s výhľadom na sedemtisícové hory pohoria Pamíru až do bájneho Kašgaru, ktoré bolo považované za jedno z najbohatších miest v Číne. Ešte je tu cítiť atmosféru orientálnych trhov, kde každý týždeň prichádzajú obchodníci z Tadžikistanu, Uzbekistanu, Pakistanu, aby predávali najkvalitnejší šafrán, chilli, čierne korenie, kurkuma, kardamón, kari, tymián, rozmarín... Videli ste už nakladať ťavu žeriavom? Zjednávať ako za stredoveku?

 

Ďalším štátom bolo Kirgizsko nazývané aj ako stredoázijské Švajčiarsko, kde vidiecke obyvateľstvo  v drvivej väčšine žije v jurtách, cválajú na koňoch a pijú niečo ako našu Žinčica...Kumys.  Tu som osedlal s miestnymi koňa cez pohorie Ťan Šan, pokryte snehom, ľadovcami skúsil život a spanie v jurtách, ktoré je pre nás na míle vzdialené. Okolo jazier  plných rýb, nekonečných zelených lúk, stredovekých minaretov som sa konečne dostal do ďalšieho stredoázijskej krajiny Uzbekistan.

 

Moderný Taškent, moje prvé mesto v Uzbekistane na prvý pohľad akoby potvrdzovalo, že Hodvábna cesta je piesňou minulosti. Že z nej nič neostalo a moja cesta je len akousi snahou dokázať si, že sa oplatí prísť. Postupne sa však začali odhaľovať aj iné obrazy. Priateľskí ľudia, ktorí nás so zvedavosťou sledujú, keď prechádzame trhoviskom Chorsu. Zlaté úsmevy a obchodnícka česť sú všadeprítomné... áno, sme správne, nie je to len o šedých panelákoch.

 

Cesta do Samarkandu vedie pozdĺž bavlníkových polí. Zberu bavlny sa dodnes venuje veľká časť obyvateľstva. Cestou vidíme opäť pohorie Ťan Šan a výbežky Pamíru. Snažíme si predstaviť si, ako touto istou cestou prechádzali karavany naložené tovarom, alebo vojská Alexandra Veľkého, či Timura Veľkého, ktorý kruto dobyl takmer celú Áziu. Samarkand už Alexander Veľký nazval zrkadlom sveta a šperkom vesmíru a táto charakteristika platí dodnes. Pre jeho krásu ho uchoval a nezničil zbraňami, ktoré dobyli nejedno mesto.  Timur sem nechal doviesť najlepších umelcov z celej rozľahlej ríše, aby vystavali jeho hlavné mesto. Uvedomujem si, ako málo vieme o veciach mimoeurópskych. Obdobie Timura Veľkého a sovietska éra... Registanským námestím buráca večer hromový hlas ktorý má francúzskych turistov ohúriť veľkou minulosťou. Môj dočasný domov som si našiel v uzbeckom dome, kde ležím na nádvorí na „takhte“ na vlnených kobercoch a popíjam vodku. Domáci s nami priateľsky komunikujú v ruštine a hrdia sa ďalšími miestami svojho krásneho mesta. Najväčšia mešita Bibi Khanum, miesto večného odpočinku Timura Veľkého  Gur – I – Amir, slávna Ulugbekova madrasa...

Smerujem do centra púšte Kyzilkum k nomádsky žijúcim Kazachom. Bavlníkové polia vystriedala púšť. V horských častiach Strednej Ázie je jurta dodnes domovom pre nomádov a dvojhrbé baktrijské ťavy súčasťou ich živobytia. I ja som neodolal sa započúvať do ich trúchlivých piesní pri horiacom ohni sediac pred jurtou. Hlavný námet ich piesní? Predsa láska...

Buchara je oázou uprostred púšte – honosný pilier moslimského sveta a dnes mesto s najväčším počtom pamiatok UNESCO v Strednej Ázii. Bazénov napustených vodou bolo kedysi v meste bolo vyše sto a dodnes tvoria centrum diania, v tieni morušovníkov sa dohadujú obchody a príjemne sa sedí. Ešte jeden šašlik a pivo Sarbast, priateľu? Prehrabujem sa v hodvábe, vyberám koberce, zjednávam nože, ktoré sa vyrábajú nezmenenou technológiou už 400 rokov.  Mauzóleum Samani je architektonickým skvostom, rovnako ako pevnosť Ark, Kalónsky minaret, či malebný Chor minor. Večer pred odchodom do nedávno ešte uzavretého a izolovaného sveta Turkmenbašiho naberám sily v najstaršom hammame mesta a vykúpaní oddychujem pri svetle sviečok a zelenom čaji. Čaká ma náročný prechod hranice do Turkmenistanu.

Turkmenistan – vedeli ste o tejto krajine viac ako to, že na námestiach stoja zlaté sochy? Krajinu ešte nedávno navštevovalo približne 300 turistov z celého sveta ročne. Informácií o krajine je zúfalo málo a ešte aj tá trocha čo je, nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Celá krajina pôsobí trochu ako kulisa. Najväčšou atrakciou však nie sú zlaté, či pozlátené sochy bývalého vládcu krajiny, ale nádherní, čistí a pohostinní ľudia, ktorí v tejto potemkinovej dedine žijú so všetkými radosťami a starosťami. Snažím sa ich pochopiť a obdivujeme ich hrdosť na tradície. Kmeňová príslušnosť je dodnes dôležitá a každý kmeň má svoje vlastné nádherné kroje a zvyky. Ľudia na nás trúbia na ulici, keď len prechádzame okolo, veselo pokrikujú a kývajú. Málokedy vidia niekoho „zvonku“.

Ospalé mestečko Mary je sestrou starobylého Mervu. Vedeli ste, že oblasť margušskej kultúry je dnes už považovaná za jednu z kolísok civilizácií, alebo že práve v Merve Šehrezáda vyrozprávala Harunovi al Rašídovi rozprávky tisíc a jednej noci? Pozdĺž pohoria Kopet Dag a krížom cez púšť Karakum a okolo stád tiav sa dostávam do hlavného mesta. Ašchabát to je cestovateľská bomba o ktorej málokto tuší. Ašchabát je snáď najbizarnejšie hlavné mesto sveta. Zlaté a pozlátené sochy na výstavných námestiach, nezmyselný monument Ruhnamy, chodník zdravia, múzeum obilia na predmestí. Skutočný život je inde. Najväčšie trhovisko Strednej Ázie  Tolkučka je od rána plné ľudí. A opäť koberce s nomádskymi vzormi, úžasné strieborné šperky vážiace niekoľko kilogramov, kožušinové čiapky telpeky.

Prechádzam cez pohorie Kopet Dag do Iránu. Mashad je z úplne iného sveta. V centre sa všetko točí okolo hrobky imama Rézu, ktorý je tu pochovaný a tvorí centrum náboženského života celého Iránu. Ženy zahalené od hlavy po päty v čiernych čádoroch žalostne nariekajú pri jeho hrobke. Atmosféra sa dá krájať. Aj ja sa zapájam do tejto mely a hoci ako nemoslim nemám prístup do hrobky, podarilo sa mi tam dostať  a poklonili sme sa jeho pamiatke. Duchovne posilnení a s taškami plnými šafranu sa presúvam z Mashadu do Širázu staručičkým ruským lietadlom.

Tu sa stretávam s iným Iránom, sme v centre staroperzskej achamejnovskej ríše. Bájny Perzepolis – čo viac treba dodať? Kamenní svedkovia dávnej slávy Perzie, ktorá je o 1000 rokov staršia ako islam a ktorá svojho času ovládala veľkú časť Ázie. Oslava perzského Nového roku a vyslanci prichádzajúci zo všetkých kútov tejto obrovskej ríše – od Afganistanu po Afriku. Hrobky panovníkov v Naghshe – Rostam sú málo známe ale rovnako pôsobivé. Tu je pochovaný Dareios, Xerxes, v Pasargade založil Kýros Veľký svoje mesto. Stretnutie s básnikom Háfezom, ktorý inšpiroval aj Goeteho, bolo pre nás dôkazom, že Iránci si vážia svoju kultúrnu tradíciu. Knihu s Hafezovými básňami nájdete v každej iránskej domácnosti a Iránci naspamäť recitujú verše, o ktorých veria, že im pomôžu. Nechali by ste andulkám vyveštiť Váš osud?

V púštnom meste Yazd s hlinenými stredovekými uličkami bez značenia sa zoznamujem so zoroastriánskymi tradíciami, večný a posvätný oheň tu horí storočia a my vystúpime aj na veže mlčania. Na úplnom vrcholku nechávali zoroastriáni mŕtve telá svojich pozostalých. Dnes už pochovávajú do betónových hrobiek, ale staručký hrobár na oslíkovi stráži toto dedičstvo. Večer patrí zurkaneh, vo vnútri starého zásobníka na vodu do rytmu bubnov, recitácie a spevu cvičia iránski muži. Konečný cieľ – duchovná a telesná krása a zdatnosť v jednom.

Za najkrajšie iránske mesto je pokladaný Esfahán – polovica sveta. Imámovo námestie zo 17. storočia patrí medzi najväčšie námestia na svete a Lotfolláhova mešita je pokladaná za najkrajšiu. Jemnučké ornamenty sú tým najlepším z výzdoby mešít a táto mešita slúžila na súkromné účely panovníka. V 17. storočí prichádzali do Esfahánu po prvý krát Európania, aby žasli nad týmto mestom, kde sa stretávali obchodníci a panovník prijímal vyslancov z celého sveta. Tepnou mesta je rieka Zajazndeh, okolo nej sa v parkoch stretávajú rodiny, ktoré spolu piknikujú a tešia sa z popoludňajšieho chládku a tieňa pod stromami. Prechádzame bazárom, posedávam v čajovni, obdivujeme krásu kresťanskej katedrály Vank.

 Záver j cesty patrí hlavnému mestu Iránu. Teherán leží pod pohorím Elborz - neustály ruch, autá trúbia  a 12 miliónov obyvateľov a sa hmýri v tomto obrovskom ľudskom mravenisku. Je horúco a dusno, my sme však spokojní. Vychutnávam si posledné okamihy a odnášam si množstvo dojmov. Hodvábnou cestou cez mestá, púšte, kopce, cesty i necesty. Ostatní o Hodvábnej ceste počuli, ja som ju videli, zažil na vlastnej koži a veľkú časť prešiel. Oplatilo sa.

Už z tohto cítiť, že cesta prechádza nielen cez veľké množstvo krajín, ale cez rôzne kultúry, mestá, náboženstvá, etniká, pohoria, jazera...Pootvorme okno orientu a pozrime sa do krajín, ktoré v dávnych dobách patrili medzi najvyspelejšie oblasti sveta a kade prechádzala bájna Hodvábna cesta.

Pokračovanie nabudúce...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?