Čína - ríša stredu

Autor: Martin Navratil | 12.3.2012 o 11:16 | (upravené 12.3.2012 o 11:26) Karma článku: 12,38 | Prečítané:  2674x

Ukazujem doma fotografie z Číny. Všetci nechápavo pozerajú a myslia si, že ukazujem Japonsko alebo Singapur. Vedeli ste, že napríklad Šanghaj ma viac mrakodrapov ako celé západne pobrežie USA? Že hlavné mesto Peking má viac pobočiek McDonaldu ako New York? Viac predajní Rolls Royce ako Londýn? Krútite hlavou? Tvrdíte, že je to nemožné? Vedeli ste, že v Číne každý mesiac pribudne päť miliónov mobilných telefónov? Že Armani sem chce do piatich rokov umiestniť 30 percent svojho obratu? Že ešte stále hovoríme o krajine, kde vládne najväčšia komunistická strana na svete? Akú vlastne má našinec predstavu o Číne? Mysleli ste si, že keď pricestujete do ríše stredu, vojdete z letiska priamo medzi ryžové polia, čajové záhradky, medzi ktorými budú filozofujúci deduškovia cvičiť tajči? Nie, pretrite si oči a vstúpte do sveta zázraku...

Priznám sa, že keď som pred 10 rokmi vstúpil do tohto sveta prvý raz, myslel som si to isté. Časopisy, ktorými ma vyzbrojili kamaráti som sa dokonca bál vziať z paluby, a radšej som ich v lietadle nechal. Čo ak tam čínske úrady nájdu čosi, čo sa im nebude pozdávať? Ešte som si pamätal, čo mi rozprával otec, aké je to ťažké prejsť hranicami do komunistického sveta. Predstavoval som si ťažkú pasovú prehliadku, otváranie batohu, psov a zamračených šedých colníkov. A realita? Len som ukázal pas, nascenoval si ho, podal a bolo.

Od tohto momentu až do dnešného dňa ma Čína prekvapuje. Koľkokrát som si už povedal, že už sa viem orientovať, komunikovať s ľuďmi, vyjednávať, ale v tom okamihu sa mi naskytla ďalšia situácia a bol som na začiatku. V tejto krajine, kde 1,3 miliardy ľudí žije v 55 mestách nad 5 miliónov obyvateľov a kde má 10 miest nad 10 miliónov, si budete musieť zvykať na samé naj. Najvyšší, najrýchlejší, najbohatší... . Budú sa na Vás hrnúť z každej strany.

Kde by ste hľadali najrýchlejší vlak na svete? V Japonsku či vo Francúzsku? Chyba – je v Šanghaji... Rýchlosťou 431 kilometrov za hodinu premáva medzi mestom a letiskom na 32 kilometrov dlhej trase za 4 minúty. Keď ho chceli Nemci postaviť medzi Berlínom a Hamburgom, usúdili, že na tých zopár kilometrov sa im to neoplatí. A tak ho kúpili Číňania.
Najväčšia priehrada alebo najvyššia položená železnica? Najväčšie námestie na svete? A v roku 2008 najlepšia olympiáda v dejinách? Číňania sú na svoje prvenstvá neskutočne hrdí.


Čínske jedlo
Zabudnite však na dva, či tri chody, čaká vás ich najmenej desať. Okrem ryže, ktorú dostanete zadarmo vždy a všade, nastupujú misky zeleniny, mäso zo všetkého, čo sa predtým hýbalo; kuracie nožičky, ustrice či krevety a prasacie ušká. Číňania sami hovoria, že zjedia všetko, čo má nohy, okrem stola a stoličky, všetko čo lieta, okrem lietadla a všetko čo pláva, okrem lode. Ak sa chcete spýtať, či aj toto zjedia, dostanete odpoveď ÁNO. To všetko v niekoľkých chutiach: na sladko, sladkokyslo... a ... pozor! Dopredu si nacvičte pantomimické vystúpenie na tému: Štipľavé si naozaj neprosím. Číňania, najmä v provincii Sečuán, totiž milujú všetko, čo poriadne páli. Tiež zabudnite, že sa v Číne varí všetko na minime oleja, ako to poznáme z reklám a teleshoppingov. Čínske jedlo v oleji doslova pláva a navyše olej naposledy určite vymieňali za dynastie Ming. Popri jedle sa diskutuje úplne o všetkom. Jedlo je tu asi najrozmanitejšie na svete a každý deň si dať to čo ste ešte nemali.
Ale ako si vybrať v reštaurácii, keď neviete po čínsky? Máte na výber z dvoch možností. Buď si vyberiete z jedálneho lístka, respektíve si skúsite vybrať podľa toho, aký znak sa vám páči a budete tŕpnuť do poslednej chvíle, čo vám donesú.
Niekoľkokrát sa mi stalo, že prišla teľacia hlava s čerstvým mozočkom v štýle Mlčania jahniat, alebo malé podlhovasté čudo s dvoma prednými zúbkami a dlhý chvost ma presvedčil, že to je potkan. Najistejšia cesta ako sa najesť, je prejsť sa po reštaurácii s paličkami a požiadať ľudí, či môžete okoštovať z ich taniera. Pre Slováka niečo neslýchane, ale v Číne normálne.
A keď vám zachutilo, ukážete čašníkovi a konečne sa najete. Môžete aj ukázať do akvária, aká ryba sa vám páči a za dvadsať minút sa vám predstaví na tanieri. A čo psy? Častá otázka Slováka. Áno, jedia sa, ale nie tak často, ako sa prezentuje. V Pekingu je jeden obchod, kde si môžete vybrať ako u nás v mäsiarstve, ktorého psíka chcete a akú časť. Máte radi pekinského šarpeja alebo dogu? Žiaden problém. Nie nadarmo Pekinčania vravia, že problém túlavých psov sa v Číne rýchlo vyriešil. Zdá sa Vám to nehumánne? Skúste vysvetliť Indovi alebo moslimovi, že jeme prasiatka alebo posvätné kravy.... A ako chutí? Skvele.


Čínska história
Čínsky múr, terakotová armáda, budhistické, moslimské, konfucianistické či vysoko v horách položené taoistické chrámy. Zakázané mesto, chrám nebies, letný palác, jazerá v Hangzhou či záhrady čínskych majstrov v Suzhou, napovedajú o kultúrnej a historickej krajine. Keď naša krajina v období stredoveku ledva počítala 20 tis obyvateľov, ríša stredu mala 55 milióna obyvateľov. Krajina, kde vznikol hodváb, kompas, papierové peniaze, pušný prah... Krajina, kde začala hodvábna cesta a prechádzala krížom cez celú krajinu a vďaka ktorej mohol informovať Marco Polo o kultúrnej vyspelosti u nás v Európe a neverili sme mu.
Čína je posiata históriu, pamiatkami, ale aj napriek tomu sa do dnešných dní nezachovalo toľko ako by sme predpokladali. Číňania sami vravia, že čo už je staré doslúžilo, musí nastúpiť niečo nové. Ale to by neznamenalo, že nemajú vzťah k histórii. Oni ju majú v hlave. Vedia ju, majú ju naučenú dokonale a vážia si ju viac než mi. Skoro každý Číňan pozná svojich cisárov a kedy vládli. Ruku na srdce, koľký z nás vieme o tých našich? Každým rokom chodí viac a viac čínskych turistov spoznávať svoje kultúrne bohatstvo. Mladý či už starý si musia urobiť foto z čínskeho múru, lebo kto ho nenavštívil ako keby nebol Číňanom. V ich skromných príbytkoch nájdete fotografie zo všetkých navštívených historických miest. Keď poviete, že ste boli tam a tam a on tam nebol, začne sa hanbiť, lebo to znamená, že si svoju krajinu neváži.


Najväčší komunistický sviatok
Október je najväčším komunistickým sviatkom na svete. Je to iba jeden z tých dní, kedy majú všetci volno a nepracuje sa. Epicentrum celých osláv je námestie pri bráne nebeského pokoja. Asi už nemá význam pripomínať, že je najväčším námestím na svete. Skupina Slovákov sa pokúša dostať na druhú stranu námestia. Okrem nás je tam ďalších 950 tisíc Číňanov. Čínska sprievodkyňa sa pýta koľko má naše hlavné mesto. Keď sa dozvedela, že necelých 500 tisíc, začala sa neskutočne smiať, pozrela na najväčšie námestie na svete a suchopárne skonštatovala, že na námestí sú dve Bratislavy. Kto by však očakával, že počas osláv nájde alegorické vozy komunistických predstaviteľov a obrazy Maa, mýli sa. Nič také nenachádzame. Len zástupy ľudí pred mauzóleum Maa, ktorý sa každým rokom zmenšuje. Možno aj preto, lebo je jediným zabalzamovaným človekom na svete na ktorom nepracovali soviety. Inak sa ľudia len prechádzajú a radujú sa s vlajkou v ruke. Stretávajú svojich známych a fotia sa pod najväčšou čínskou vlajkou, ktorú každý večer slávnostne zvesujú.


Orientácia a chaos
Orientovať sa v dave treba vedieť. Tu nefunguje systém, ,,prosím dovolíte?“ Len silnejší vyhráva. Stretnete sa s tím v každodennom živote. Pri nástupe do metra sa doslova musíte vložiť do štartovacích blokoch a keď sa otvorí... Buď nastúpite alebo zostanete tam, kde ste boli. Ani natláčači nemajú právomoci zrušiť tento organizovaný chaos. Pred výstupom sa treba opäť pripraviť tak dve zástavky pred. Všade sú masy, nepredstaviteľné masy, kto nevidel neuverí a keď vidíte aj tak neveríte. Na trase Hong Kong – Šanghaj dlhej 1991 kilometrov sa pokúšame odfotiť dáke ryžové pole. Nič, len domy a zas domy. Máte pocit ako keby ste prechádzali jedným súvislím mestom. Východ krajiny sa stáva miestom pre väčšinu Číňanov, sem sa chcú dostať. Tu sú najlepšie zárobky, svetlá budúcnosť a lepší život. Ale dostať sa sem dá zabrať. Každým dňom sa pokúša iba do Šanghaja dostať 2000 bývalých poľnohospodárov, roľníkov a robotníkov. Chcú si odkrojiť z veľkého balíka peňazí, ktorí sa im tu ponúka. I keď nakoniec dostanú menej než si mysleli a budú musieť drieť 12 hodín denne, aj tak dostanú viac ako v západnej časti Číny. Mestá začínajú byť preľudnené, ceny bytov stúpajú a ten kto má viac ako 50 metrov štvorcových sa môže považovať za boháča. Každý centimeter je vzácnosť.
Veľký brat ťa sleduje
Kdekoľvek sa vyberiete, neustále sa budete stretávať so skúmavým pohľadom Číňanov. Neustále sledujú, čo robíte, prečo to robíte a ako to robíte. A prečo? Pretože ste cudzinec a v malých mestách s najväčšou pravdepodobnosťou ešte stále jeden z prvých, ktorého vidia. Budú sa Vás dotýkať, potiahnu za vlasy, s chichotom na perách. Na jednej autobusovej stanici ma obkolesilo asi sto Číňanov a pozorovali ma. Ako sedím, ako si čítam a ako sa prechádzam. Ani najmenej im nevadilo, že takto budem sedieť ešte najmenej tri hodiny. Oni čakajú toľko isto, a treba sa na niečo pozerať, no nie? Nedajbože, ak vie náhodou niekto pár viet po anglicky. To je dôvodom na úplné ochromenie dopravy a života na danom mieste. Miestne dievča sa ma spýtalo, odkiaľ som a koľko mám rokov. V tej chvíli vyšli z okolitých reštaurácií kuchári a čašníci. Z autobusov sa dymilo, autobusári vystúpili, aby im milé dievča preložilo, čo som povedal. Ako vždy, nasledoval typický chichot a veľký údiv, pretože nik nevie, kde je Slovensko. Povedať im totiž, že sme zo Slovenska a je nás päť miliónov... Číňan vôbec nechápe, ako môže tak malý národ existovať. Ja pre istotu vravím, že nás je tridsať miliónov a aspoň sa menej smejú.


Vlak
Je pol siedmej a zobúdzame sa za zvukov čínskej budovateľskej piesne vo vlaku s výstižním názvom červená zástava. Čínsky vlak? To musí vyzerať... Hovorí tesne pred cestou bývali železničiar a pohráva sa s myšlenkou alternatívnej dopravy. Nakoniec predsa len natúpi a je v šoku. V príjemnom šoku. ,,Toto, keby sme mali na Slovensku, jazdíme všetci ako páni.“ Od tohto momentu sa teší na každý vlakový presun. Železnicou sa dostanete úplne všade. Ešte pred dvoma rokmi bolo posledné biele miesto na mape čínskych železníc Tibet. Čítam v čínskom časopise podloženými čiernobielymi fotografiami o ťažkej dostupnosti pred železnicou. Obraciam stránku a tam už farebné a šťastné úsmevy po dostavbe. Do dnešných dní číňania neustále zobrazujú novinové články z európy ako francúzski inžinieri hovorili o megalománii a že je to nemožné pokoriť zamrznutú pôdu, horské sedlá a že nebolo do dnešných dní druh betónu, čo by to všetko držal. Teraz sa svet čuduje. Netreba zdôraňovať, že číňania to stihli skôr než plánovali. Čínsky vlak má svoje pravidlá. Stáva sa spoločne a zaspáva sa spoločne. Večer o desiatej za šíri upozornenie, že za 10 min sa zhasne a aby ste si našli svoju posteľ. Kto to nestihne je jeho problém, ale čínania už dávno čakajú pripravený na spánok, umytý a prezlečený do pyžama. Ešte po zhasnutí chodí čínska ,,dežurna“ a nápráva vaše topánky. Všetko musí byť uniformované a mať svoje miesto. Čo by to bolo za poriadok, keby si 1,3 miardy robilo čo len chce?

Čínska zábava
Pred 10 rokmi som navštívil svoju prvú čínsku diskotéku. Hudba hrala tá naša západná a miestni nás chceli napodobňovať silou mocou. Mladé Číňanky ešte nevedeli poriadne, čo je rúž, respektíve si ho nevedeli dať. Preto miestne krásavice, ktoré mali 20 rokov, vyzerali so svojimi pokusmi si ho naniesť na pery ako naše dvanástky. Na naše vlnenie sa v rytme západu reagovali napodobňovaním a pozorovaním, ako to robíme. Boli sme králi... Ale dnes sa všetko mení a Čína to už vie lepšie než my. Jednou z prvých diskoték v Pekingu bol klub s výstižným menom Propaganda, medzi budovateľskými obrázkami, vyvolávajúcimi recesiu, sa podávali západné drinky. Ešte k tomu ste dostali VIP karty pre cudzincov, ktoré stále platia, lebo sa verí, že na naše biele tváre nalákame viac domácich, ktorí chcú vidieť, ako sa tancuje, prípadne sa zoznámiť a vymeniť vizitky. Karaoke? To je to, čo miestni milujú. Sú ochotní urobiť čokoľvek, len aby si zaspievali svoj obľúbený song. Objedná sa VIP izba, kde je okrem pohodlných kresiel, vlastného baru, čašníka aj príjemnú ženskú spoločnosť, ktorá sa mala starať o to, aby sa vypilo čo najviac a má za úlohu podporovať vaše falošné spevy. Číňania navonok pôsobia dosť uzavreto, ale v spoločnosti svojich známych sa otvoria a vystrájajú jedna radosť. Viete aký je najobľúbenejší song v dnešných časoch? Už tri roky sa drží rumunská kapela OZON... Len v karaoke baroch ho nikto nevedel spievať, až sa jedna speváčka rozhodla a naspievala ho do materského jazyka.

Staršia generácia ešte stále trávi svoj voľný čas v parkoch, ktoré pôsobia ako oázy pokoja vo veľkých mestách. Každé ráno chodia cvičiť, tancovať, posilňovať či dokonca spievať. Keď som prvýkrát videl 85 ročného deduška cvičiť brušáky, nevedel som si predstaviť mojich starých rodičov ako by takto vyvádzali. Mladým sa však už stávať nechce a radšej dospávajú prehýrené noci v nových čínskych kluboch, ktoré rastú ako huby po daždi. Starí sa sťažujú, že to nie je tak ako za starých časov. Keď vidia ako sa mladý držia za ruky na ulici, považujú to za nedôstojne, ako si farbia vlasy na zeleno, modro, červeno, považujú to za stratu tváre ktorú si stále vážia. Po večeroch vstúpia na ulicu a v úzkych uličkách môžete vidieť staršiu generáciu ako sa v pyžamách korzujú a hrajú čínske šachy či cvičia svoju zručnosť v kaligrafii.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?