Hong Kong vs. Macao

Autor: Martin Navratil | 19.3.2012 o 10:38 | (upravené 19.3.2012 o 10:45) Karma článku: 7,10 | Prečítané:  1870x

Keď sa  chystáte vydať do Čínu, vaše kroky spravidla smerujú na sever krajiny, do hlavného mesta, kde na malej ploche môže vyjsť na Veľký čínsky múr, obdivovať nádheru Zakázaného mesta a poprechádzať sa po Námestí nebeského pokoja, najväčšom námestí sveta. Ak chce vidieť viac, neobíde najväčší archeologický nález 20. storočia Hlinenú armádu v strednej Číne, alebo si pôjde pozrieť Šanghaj, šialenou rýchlosťou sa modernizujúce mesto. Číňania radi voľne a týždne trávia v mestách Hangzhou a Suzhou. Ak však chcete zažiť neopakovateľnú zmes Ríše stredu s atmosférou európskych kolónii, neľutujte cestu a čas a navštívte juh Číny s autonómnymi oblasťami HONGKONG a MACAO. Bude sa Vám páčiť.

Hongkong aj Macao postihol pred pár rokmi rovnaký osud. Po dlhom čase európskej vlády boli na veľkom radosť a za bujarých osláv pekinskej vlády, obe územia vrátené Číne. Osud Hongkongu pozná každý, média všetkých krajín našej časti sveta vtedy mestu prorokovali krutý osud v čínskom komunistickom zajatí. Macao by však bez prípravy správne na mapu umiestnil málokto. Práve vzdialenosť od Hongkongu a ľahká dostupnosť Macaa pohodlnou rýchloloďou však z Macaa robí zaujímavý cieľ cesty turistu po Číne. Veď, kde inde nájdete o desiatej ráno Číňanov bafkať fajku v typickej juhoeurópskej sieste, kde sa architektúra ako vystrihnutá z Lisabonu mieša s neskutočnými vôňami čínskych uličiek? Nikde inde ako v Portugalskom Macau. Sedím v macauskej reštaurácii v centre Hongkongu a rozmýšľam nad tým, ako tieto dva ostrovy, oddelené len úzkym pásom mora, môžu od seba tak líšiť.

Dejiny portugalského vplyvu na územie Macaa siahajú do začiatku 16. storočia. Už od nástupu dynastie Ming na čínsky cisársky trón v roku 1368 sa čínsky panovníci trápili s útokmi malajských a japonských pirátov na ich lode s tovarom v okolí obchodného mesta Kanton. Začiatkom 16. storočia im prišli na pomoc portugalskí moreplavci, brázdiaci v tom čase svetové moria. A cisár sa im vedel odmeniť. V roku 1557 daroval Portugalsku poloostrov Macao aj s priľahlými ostrovmi a krátko nato sa z Macaa vďaka jezuitom stalo centrum kresťanskej misie v juhovýchodnej Ázii a katolická viera sa odtiaľto šírila do Japonska, Číny aj na Kórejský poloostrov. Práve z tohto obdobia pochádza najvýznamnejšia kresťanská pamiatka v Číne, barokový chrám Svätého Pavla. Dnes z neho ostali len ruiny a baroková fasáda, no stále ako magnet priťahuje kresťanov aj obyčajných turistov z celého sveta a fotografia s chrámom svätého Pavla v pozadí patrí k cenným suvenírom každého turistu.
Koncom 17 storočia sa o Čínu začína zaujímať európska veľmoc. Britská Východoindická spoločnosť s podporou britského námorníctva stále hlbšie prenikala do východnej Ázie. Rýchlo klesá vplyv európskych obchodníkov v oblasti.
Prvé spory Britov s čínskym cisárskym dvorom na seba nedajú dlho čakať. Angličania nakupujú čínsky hodváb, porcelán a čaj, no na oplátku nemajú Číňanom čo ponúknuť a obchodná bilancia sa stále viac vyvíja v ich prospech. Koncom 18. storočia prichádzajú so šialeným nápadom. Z Britskej Indie začínajú do Číny vo veľkom dovážať ópium a za pomoci čínskych obchodníkov, ktorí ľahko prichádzajú k peniazom, robia stále viac Číňanov závislých na tejto droge. Dobyt rastie a obchodná bilancia sa vyrovnáva. Anglická politika zotročuje stále širšie vrstvy obyvateľstva.
V roku 1839 sa čínsky cisársky dvor rozhodol konať. Angličania sú nútení čínskemu komisárovi vydať viac než 20 tis. Balíkov ópia, ktoré následne Číňania demonštratívne
pália. Táto udalosť, pripomínajúca slávne bostonské pitie čaju, poslúžila ako iskra pre vypuknutie prvej ópiovej vojny, v ktorej Čína rýchlo podľahne v boji s britskou prevahou. Okrem vojnových reparácii je nútená Britom otvoriť 5 svojich prístavou a britskej korune navždy odstupuje aj dovtedy neobývaný ostrov Hong Kong na juhu krajiny. Otvorením honkongského prístavu sa Macao definitívne dostáva na okraj záujmu európskych obchodníkov a jeho význam zaniká. V druhej ópiovej vojne o 20 rokov neskôr Briti k ostrovu Hongkong získavajú aj priľahlé územia, dnešný Kowloon, ktorý je dnes živým pulzujúcim srdcom hongkongského života. V júli 1898, po končení sporov a v snahe nájsť porozumenie, prenajíma Čína ostrov Hongkong britskej kráľovskej korune na 99 rokov za ročný poplatok 5000 hongkongských dolárov. Hospodárstvo Hongkongu ožíva a už v roku 1930 na ostrove žije 800 tis obyvateľov.
Po druhej svetovej vojne a víťazstvu komunistov v čínskej občianskej vojne sa situácia Hongkongu dramaticky zhoršuje. Obchodné embargo uvalené na Čínu citeľne zasiahlo ostrov závislý na obchode so svojim obrovským susedom. Číňania sú však národ až fanaticky pracovitý a netrvá dlho a Hongkong sa zasa darí. Bohatstvo mesta už netvorí len obchod, ale najmô textilný priemysel a elektronika. Krátko nato sa Hongkong stáva finačným centrom Ázie.
Prichádza koniec minulého storočia a hongkong v roku 1997 a Macao o dva roky neskôr sa vracajú do Číny v podobe špeciálnych administratívnych území s vlastnou správou krajiny. Dokedy sa budú môcť vyvíjať slobodne zostáva otázkou, ktorú nevie zodpovedať dnes asi nikto.

Čo treba vidieť?
V Macau určite neobídete portugalské námestie Largo do Senado, z ktorého vás šarmantná pešia zóna dovedie k nohám chrámu Svätého Pavla. Výhľadu z 338 metrov vysokej televíznej veže, ktorá je dnes už symbolom Macaa konkuruje pohľad z pevnosti Guia. Stánky s typickým tlačeným mäsom čínskeho Macaa striedajú portugalské kaviarničky. Čínsko – európska syntéza na každom kroku. Mladšiu sestru Hongkongu ročne navštívi asi 11 mil. Turistov, ktorí sem prichádzajú najmä kvôli množstvám kasín, otvoreným 24 hodín denne. Prídete si zahrať aj vy?
A Hong Kong?
Je len pár miest na svete, kde moderná architektúra betónu, železa a skla pôsobí na človeka tak silno, ako práve na ostrov Hongkong. Panorámu mrakodrapov budete obdivovať z Promenády hviezd s odtlačkami rúk hongkongských filmových hviezd na nábreží Kowloonu. Tu v tieni pozostatkov britskej koloniálnej moci, hodinovej veže z bývalej železničnej stanice, či superluxusného hotela Peninsula mate Hongkong ako na dlani. Najvyššiu budovu v meste. Medzinárodné finančné centrum, vysoké 415 metrov, sídlo Hongkongskej a šanghajskej banky, najdrahšiu budovu na svete, ktorá je dielom slávneho britského architekta Normana Fostera a na druhej strane Hongkongské kongresové centrum, v ktorom 1.7.1997 čínska vláda oslavovala návrat Hongkongu do svojho náručia. Moderná architektúra, ktorá fascinuje aj človeka milujúceho prírodu. Ak sa mrakodrapov chcete dotknúť, nie je problém, stačí nasadnúť na storočný trajekt Star Ferry a vystúpite v centre ostrova Hongkong, potom už len stačí vyviezť sa slávnou zubačkou na najvyšší vrch ostrova Victoria a na Hongkong nikdy nezabudnete. A naspäť sa môžete vrátiť po najdlhších chodiacich schodoch na svete. Ktoré ráno smerujú z obytnej oblasti v kopcoch do úradov v meste a poobede zasa naspäť. Aj takto mestská vláda spríjemňuje a zefektívňuje život, odporúčam Vám potúlať sa v uličkách Kowloonu. Najmä v jeho najjužnejšej časti sa žije vo dne, v noci, nočné trhy ponúkajú značkové košele za pár korún a na zjedenie dostanete všetko. Veď nie nadarmo sa v Číne hovorí: jedlé je všetko, čo pri chôdzi ukazuje chrbtom k Slnku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?