Severná Kórea alebo ako sa cestuje v najuzavretejšej krajine na svete

Autor: Martin Navratil | 10.12.2015 o 4:46 | Karma článku: 11,10 | Prečítané:  32564x

Nastupujem do poloprázdneho lietadla severokórejských aerolínii, ktoré vyhrali súťaž o najhoršiu leteckú spoločnosť. Letušky majú na svojich uniformách odznaky s podobizňou svojho milovaného vodcu.

Neskôr zistím, že vlastne celá krajina má hrdo pripnutého Kim Ir Sena na svojich čiernych uniformách. Do krajiny ,,zla“ ako označujú svetové denníky túto krajinu sa dostane len zopár tisíc turistov za rok. Všade sa pohybujete nielen v sprievode svojho prideleného sprievodcu, ale aj miestneho ,,eštebáka“ , ktorý kontroluje nielen vaše kroky, ale aj miestnych sprievodcov.

Na letisku vám odoberú vašu videokameru a batožina prejde veľmi dôkladnou prehliadkou ako u nás pred 89 rokom. To som ešte netušil, že na konci celého ,,pobytu“ prejdú všetky vaše zábery z fotoaparátu dôsledným okom colníka. Ak sa mu niečo nepáči, hoci len zamračená obloha, hneď vám fotografiu vymaže. Preto keď sa pozriete na fotografie ľudí, čo tam boli, všetky zábery sú krásne. Propaganda dotiahnutá do dokonalosti.

Už keď colník naznačil, že môžem ísť, už ma čaká miestny sprievodca. ,,Volám sa Kim a budem vašim sprievodcom. Keďže nerozprávate našim jazykom, budem neustále s vami.“ Takto režim ospravedlňuje neustále kontrolu nad návštevníkmi. Naša trasa je nahlásená a nikto z miestnych sa nesmie zdržovať na uliciach. Aj keď jeme v reštaurácii, je vytvorená 100 metrová zóna nikoho a policajti strážia okolie, aby sa Kórejci nedajbože nestretli s niekým zo západu. Náš hotel je na ostrove a v noci má zdvihnuté mosty, aby ste  neušli už aj tak veľmi dôkladnou ,,ochranou“. Všetko je regulované, kontrolované a dokonca aj vaše zážitky. Počas prehliadky hlavného mesta sme sa odrazu zastavili a boli pozvaní na tanec v miestnom parku. Niečo mi nehralo, že by len tak nás pustili medzi miestnych. Dokonca aj svadba tu bola. Keď sme odchádzali a pozrel som za chrbát, hneď som videl ako oslava skončila a ,,účinkujúci“ si pobalili svoje veci.

Pchojgjang pôsobí veľmi upraveno a čisto. Mesto s obrovskými námestiami, socialistickými sochami a výstavnými triedami, ktoré musia byť najväčšie svojho druhu. Vedeli ste, že je tu väčší víťazní oblúk ako ten v Paríži? Alebo najhlbšie metro na svete? Všetko, čo sa dá vidieť bude krásne, veselé a čisté. Neočakávajte, že uvidíte hlad či koncentračné tábory. Čo má však najviac dorazilo je takmer každodenná povinná poklona najväčšej bronzovej soche Kim Ir Sena s kyticou v ruke. Takmer vždy som vybratý zo skupiny, aby som sa pod dohľadom kamier poklonil. Večer sa vidím v štátnej televízii, ako si zahraniční hostia uctili odkaz veľkého vodcu. Že by ste sa vy nepoklonili? Je to v zmluve pri návšteve krajiny, že proste musíte. Musíte zahodiť naše videnie sveta a náš pohľad. Nesmiete nič povedať a ani na svojej izbe. Raz sme len tak žartovali o veľkom vodcovi a zazvonil telefón, aby sme si dali pozor čo hovoríme. Neveríte? Ani ja by som neveril, keby som nezažil. Kim nás ešte raz upozorňuje na druhý deň na prísne pravidlá. ,,Ak sa vám dostanú do rúk noviny, nikdy ich nepokrčte a nehoďte do koša. Určite obsahujú zmienku o veľkom vodcovi.

Vrchol návštevy hlavného mesta  sú masové hry, ktoré trvajú dva mesiace. Každý deň je prítomných 80 tisíc návštevníkov a vystupuje 100 tisíc účinkujúcich. Vážne, nepreháňam, i keď tuším, že neveríte. Predstavte si, že na štadióne je 20 tisíc študentov a každý má v ruke veľkú knihu a každá strana má svoju farbu. Zelená, modrá, zlatá. Na pokyn spoločne vytvárajú neuveriteľné obrazce od šťastnej mládeže, cez robotnícke stroje až po megaobraz Kim Ir Sena. Všetko presne na čas, všetci rovnaké pohyby, kroky, úklony, výkriky. Žiadne, ale žiadne zaváhanie. Bohvie, ako sa trestá chyba. Idú mi nechutné zimomriavky po tele.

Počas prehliadky ideme pozrieť miestne JRD, kde poľnohospodári si nielen vychvaľujú znárodnenie, ale aj ako im raz pomohol Kim Ir Sen a vedel len pri pohľade na strom koľko jabĺk má daný strom. Ani nechcem veriť, že tomu miestny veria. Prehliadky sú hlavne o tom kde a čo povedal ich milovaný vodka, čo dokázala strana a čo strana spravila. Žiadne historické stavby či voľný čas.

Som pozvaný do miestneho príbytku. Pochopiteľne je ukážkový a vidím nielen počítač s internetom, ale keď sa spýtam či môžem niečo poslať, vraj sa nedá. Chladničku, ktorú nemôžem otvoriť a rozhlas. Ten ma prekvapuje najviac, nakoľko ten nemôžete nielen že zapnúť alebo vypnúť, ale strana sa rozhodne, kedy ich obyvateľstvo môže počúvať propagandistické piesne. Osobné obrázky z dovolenky na poličkách? Nie...Len obraz večne vládnucej dynastie Kimovcov. Názor miestnych? Viete, že sa pýtať nemôžete. Informácie len prijímate, ale nesmiete sa poriadne nič pýtať. Čítali ste román od Orwela 1984? Presne tak som sa cítil.

Toto patrí medzi moje najbizarnejšie zážitky, ktoré sa ťažko veria. Pre mňa nepochopiteľné, že niečo také existuje vo svojej diabolskej podobe. A či si myslím, že tomu miestny veria? Ťažko povedať, keďže nič sa ich nemôžete spýtať, ale keď sa každý deň na nich valí propaganda o novom útoku a hrozbe... Asi aj veria. Iné správy sa k nim nedostanú. Keď sa dostanem späť do Číny a som v najväčšej komunistickej krajine na svete, príde mi táto krajina draka ako vrchol demokracie.

Prečo ísť do KĽDR?

Ak si predstavujete, že uvidíte severokórejskú chudobu a všetko to, čo sa kritizuje v médiách, tak to vám režim neukáže. Budete totiž chodiť výlučne po vyznačených trasách. Na vás budú čakať bohaté stoly, blahobyt a všetko bude vo veselých farbách. Budete mať sprievodcu, ktorý vám bude odpovedať tak, ako chce režim. Nedozviete sa z reálneho života nič. Dokonca, keď bude v uliciach zábava a vy ,,náhodou“ pôjdete autobusom okolo a „náhodou“ zastavíte a vy budete „spontánne“ vyzvaní ľuďmi k tancu, verte, že je to narafičené. Bežný Kórejčan sa s vami nesmie baviť, ani vám pozrieť do očí. Všetko okolo vás bude ako v obláčiku. Veľa cestovateľov skočilo na tento druh propagandy. A tu sa dostávame k tomu, že prečo sem vôbec ísť. Je ohromným zážitkom vidieť to, že všetko je riadené do dokonalosti. Je to skrátka bizarné. Samotnú krajinu nespoznáte v jej pôvodnej kultúre, ale uvidíte na vlastné oči, čo dokáže režim. Vytvorte si svoj vlastný názor na Severnú Kóreu.

Ako sa správať?

V Severnej Kórei vás určite nikto neokradne, lebo ste pod neustálim dozorom, aj keď o ňom neviete. Báť sa, že vás niekto okradne alebo vám niečo spraví, je veľmi nepravdepodobné. Na jednej strane je bezpečnosť, na druhej je neustála kontrola všetkých vašich krokov. Ak je niečo, na čo si treba dávať pozor, tak na tieto veci:

  • Neprinášajte do Severnej Kórey demokraciu, západnú filozofiu a váš osobný pohľad na svet! Musíte sa držať zásad, že toto je iná krajina, netreba klásť otázky aj keď ich v duchu máte, a keď áno, nech sú politicky korektné.
  • Nerobte si srandu, posmešky, neohovárajte, a to ani na hotelovej izbe, pretože môžete byť odpočúvaní!
  • Budete upozornení na to, že ak máte severokórejské noviny, nemôžete ich hodiť do koša. Noviny sa totiž zmieňujú o veľkom lídrovi Kimovi, a teda noviny musia byť uhladené a pekne položené na stôl.
  • Nemôžete vyjsť z hotela mimo programu. Ani sa o to nepokúšajte! Ste strážení.
  • Na konci výletu vám prezrú fotografie a tie, ktoré sa nezhodujú so severokórejskou propagandou, budú vymazané. Nepokúšajte sa zatajiť pamäťové karty!
  • Fotografovanie a natáčanie na kameru je možné len so súhlasom kórejského sprievodcu.
  • Mobilný telefón vám už neodoberú na hranici, ako to bývalo kedysi. Môžete si ho síce zobrať so sebou, ale aj tak ho okrem fotenia a počúvania hudby na nič nevyužijete, pretože wifi ani roaming vám fungovať nebudú.
  • Ak vám povedia, že sa pokloníte soche Kim Ir-sena, tak aj keď vám to žily trhá, spravíte to.
  • Po skončení oficiálneho programu budete na hoteli. Nepokúšajte sa porušiť pravidlá a pôjdete pekne tam, kam vám sprievodcovia povedia.
  • Ak máte problém dodržať čo len jednu z vymenovaných pravidiel a odporúčaní, zvážte, či naozaj chcete ísť do KĽDR.

Ako sa dostať do KĽDR?

Nikto nemôže ísť do KĽDR len tak. Všetko musí byť v organizovanej skupine pod dohľadom miestnych sprievodcov. Väčšinou sú dvaja sprievodcovia a jeden ,,tajný“. Najlepšie je pripojiť sa ku skupine cez oficiálnu cestovnú kanceláriu – http://www.koryogroup.com/index.php, ktorá sídli v Pekingu a vybaví vám všetky potrebné víza a povolenia. Toto je pôvodná CK, cez ktorú idú všetci a má povolenie od samotnej vlády. Funguje to veľmi jednoducho. Vyberiete si program, ktorý vás zaujme, zaplatíte a príde vám informácia o tom, kedy máte prísť do Pekingu. Letenky do Pekingu si zabezpečíte sami. Pricestovať do KĽDR je možné buď lietadlom z Pekingu, alebo vlakom z Pekingu. Dá sa to aj skombinovať.

Našu ročnú cestu môžete sledovať na https://www.facebook.com/travelistan/

Text: Martin Navrátil

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?