Najzaujímavejšie cesty v Austrálii alebo ako sa cestuje cez pol kontinentu

Autor: Martin Navratil | 11.1.2016 o 10:02 | (upravené 11.1.2016 o 10:31) Karma článku: 9,61 | Prečítané:  3089x

,,Good luck“, zapraje nám sympatický Francúz, keď nás vysadí v strede krásneho ničoho. Stojíme na križovatke dvoch ciest. Jeden smer nás má zobrať k legendárnej ceste, ktorá pretína celú Austráliu.

Stuart Highway patrí asi k najepickejším cestám v Austrálii. Známa diaľnica tiahnuca sa zo severu na juh v celkovej dĺžke 2834 kilometrov. Nielenže je pomenovaná po legendárnom škótskom dobrodruhovi, ktorý ako prvý Európan prešiel Austráliu, ale kopíruje aj jeho objavnú cestu.

Chceme si vyskúšať stopovanie a nabrať príbehy ľudí, ktorí túto cestu berú hlavne ako dopravnú tepnu za lepším životom. Cesta začína v Darwine a končí v Port Augusta. Na začiatku sme sa obávali ako dlho nám bude trvať, kým nám niekto zastaví. Ale neubehlo ani pár minút a už niekto pristavuje. Berie nás írsky párik, ktorý pracuje v Adelaide. ,,Vycestoval som sem za prácou. Neuveriteľne dobre platia, ale už rád by som sa vrátil naspať do Írska. Chýba mi predsa klíma zeleného ostrova“. Jeho dlhodobá priateľka však oponuje. ,,Mne sa do tej zimy nechce, ja by som tu ostala a nikam nešla. Aj mesto Adelaide je príjemnejšie ako Sydney“. Rozprávame sa a James ani nehýbe volantom. Cesta je rovná, ako keby ste vystrelili z dela. Keby existoval auto pilot, určite ho tu využijú. Polopúštna krajina s extrémnymi horúčavami. Treba tu jazdiť hlavne cez deň a mať dostatok paliva. A prečo nie v noci? ,,Vidíš tamtie mŕtve kengury? V noci ich osvietia svetlá a vrhajú sa priamo pod kolesá“. Ani nie o tri dni, keď sme si prenajali auto, sme pri súmraku stretli jeden taliansky pár, čo mal komplet rozbité predné sklo pri náraze do tohto austrálskeho symbolu. ,,Sú len dva typy vodičov, ktorí jazdia v noci. Blázni a potom vodiči kamiónov“. Tých stretávame neraz. Nejde o klasické kamióny. Len si predstavte, že celá dĺžka kamióna má takmer 50 metrov, alebo 3 súpravy. V prednej časti má každý kamión obrovský železný nárazník. Kvôli kengurám. Tie sa vyslovene len tak odrážajú... Za tých pár dní vidíme, žiaľ, viac mŕtvych huňatých zvieratok ako živých.

Podvečer prichádzame Coober Pedy známeho baníckeho mesta, kde sa ešte aj dnes sem tam ťaží opál. Bizarnejšie miesto si neviete predstaviť. Vlastne je to také podzemné mesto. Hotel, kemp, ale aj kostol sa ukrývajú v podzemí, kde sa voľakedy ťažil opál. V najväčšej sláve tu bolo takmer 250 tisíc vstupov do baní. Sem tam narazíte na upozornenie, že si máte dávať pozor, aby ste nespadli do šachty. V miestnom bare sme sa stretli s baníkom pôvodom zo Srbska. Ten tu už žije takmer 20 rokov a každý večer ide do baru na svoju stoličku si dať pivko. Príde, vypije, pozrie na dno pohárika a ide domov. Srbská komunita je tu natoľko živá, že ich srbský kostol je ako jedna z hlavných turistických atrakcií. Opál sa tu už dnes toľko neťaží a ja mám pocit, že tu ostali len tí, čo majú veľkú dávku optimizmu na lepšie časy. Mám rád bizarné miesta, ale toto je vskutku Mordor so všetkým čo k tomu patrí.

Ďalší, kto si nás prichýlil je Stuart z Darwinu. Ako ináč je baník a smeruje do Sydney. Má niečo cez 50 rokov, prepitý hlas a mohol by vystupovať v nejednom filme o úkladnom vrahovi. Avšak je krotký ako baránok a vždy keď chytí signál, hlási svoju pozíciu svojej mame. Nás označil za jeho ,,hostages“, čiže rukojemníkov. A prečo nás zobral? Chcel sa na ceste porozprávať. To vlastne je hlavný dôvod, prečo vám ľudia zastavia. Stovky kilometrov po rovnej ceste bez poriadnej zákruty dá zabrať aj vašim očným viečkam. Stuart nám dokonca navrhuje odvoz aj do Sydney, ale my smerujeme do Adelaide.

Tu sa k stopovaniu pristupuje ináč. Neberie sa to vyslovene ako niečo nebezpečné a Austrália má v tom veľmi dlhú tradíciu. Najviac sme v šoku, keď nás prizve do auta Amy so svojim psom Maxom. Amy pracovala s utečencami, miestnymi obyvateľmi a má široký rozhľad o svete. Vôbec sa nepýta, kde je Slovensko. Vie to veľmi dobre. Má však záľubu v bizarných príbehoch a keď prejdeme cez dedinu či mesto, vytiahne bizarnú historku z čiernej kroniky.

Ani nie za 2 dni sme prešli 1700 kilometrov a streli rôznych ľudí s rôznymi príbehmi. Čo ma prekvapilo, bola ich dôvera, otvorenosť a trochu branie života s nadhľadom. Pochopiteľne majú svoje problémy, ale stavajú sa k nim tak, že si ich musia vyriešiť samy a treba si veriť.

Adelaide si požičiavame auto a ideme ďalších 1000 kilometrov. Great ocean road patrí pre zmenu k cestám, ktoré sú najpanoramatickejšie. Cesta sa kľukatí popri dramatickom pobreží. Piesočné pláže sa striedajú s kamennými útesmi či zelenými kopcami. Je to skôr raj pre surfistov ako pre milovníkov pláží. A prírodný útvar Dvanásť apoštolov je skôr taká čerešnička na torte. Koľko ich však je? Niekto povie sedem a niekto vidí 8. Pobrežie sa neustále mení.

Ak idete do Austrálie a máte radi dlhé cesty, určite choďte na jednu z týchto ciest. Tá cesta nie je len cestou, ale aj odrazom Austrálskej duše.

Text: Martin Navrátil

Nasu cestu mozete sledovat nahttps://www.facebook.com/travelistan/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?