Solovecké ostrovy sú miestom prvého gulagu, ale aj posvätným pútnickým miestom

Autor: Martin Navratil | 14.1.2016 o 12:58 | Karma článku: 11,59 | Prečítané:  5539x

,,Za vlády Stalina do roku 1939 bolo uväznených v bývalom kláštore okolo 800 tisíc ľudí“ pripomenula sprievodkyňa Lena smutnú históriu.

V skupine to jemne zašumelo údivom a nejeden poslucháč nechcel veriť tejto informácií. Solovecké ostrovy nie sú známe len jedným z najposvätnejších kláštorov v Rusku, ale aj prvým gulagom, kde Stalin odpratal nepohodlných intelektuálov mimo Moskvy. Čítali ste Súostrovie gulag od Solženicyna? Tak verte, že toto dielo nielen ocenené Nobelovou cenou za literatúru, ale aj zasadené do prostredia ostrovoch, veľmi verne opísalo život za múrmi stredovekého kláštora za čias Stalina.

Ostrovy sa nachádzajú v Bielom mori neďaleko severného polárneho kruhu a dostať sa sem stále patrí medzi náročnejšie cesty. Čakáme na jeden z trajektov, ktorý by nás mal zobrať. Stovky ruských pútnikov oblečených v pútnickom oblečení, držiac sväté obrázky pozerajú na koniec obzoru, či neuvidia svoj cieľ cesty. Na loď sa nedostaneme a musíme ísť cez miestneho podnikateľa, ktorý si vyrobil z plechu svoj ,,ruský rýchločln“ Niekto čítajúc miestneho sprievodcu neodporúča cestovať touto loďkou na otvorené more, ktoré je dnes rozbúrené. Túžba je však silnejšia a nasadáme  s malou modlitbou na perách. Lodivod s cigaretou v ústach, počúvajúci ruský pop, ktorý dokáže prehlušiť aj japonský motor sa vyberá nástrahám severskej prírody. Ostrovy sú prístupné len v letných mesiacoch, kedy more nemá žiadne ľadové kryhy. V zime môžete len letieť helikoptérou, ktorá zároveň zásobuje miestne obyvateľstvo, ktoré číta okolo 1000 duší a pár mníchov, ktorí stále žijú asketickým životom mimo dosahu civilizácie. Plavíme sa okolo opustených ostrovoch bičovanými studenými vetrami. Sem tam malý maják, aby zblúdila loď nenarazila. Miesta sú to romantické, ale ťažko by sa tu žilo. Po hodine a pol tvrdej a bláznivej plavby už konečne vidíme kamenné múry stredovekého kláštora postaveného v 15. storočí. Veľké mohutné hradby s výraznými baštami dávajú miestu punc výnimočnosti a nedobitnosti. Je málo miest na svete, ktoré dokážu nielen naplniť očakávania. Sme nadšení z miesta, ktoré je opustené, mystické a plné pútnikov, ktorí chodia sem, aby sa poklonili nejednej svätej ikone.

,,Kláštor bol vlastne taký mini štát, ktorý sa musel o seba postarať“ Lena ďalej pokračuje v rozprávaní. ,,Mnísi nielen viedli život v odriekaní, ale aj v zveľaďovaní ostrova. Stavali vodné kanále, mlyny, ale aj usadlosti. Ale hlavne vybudovali kamenný kláštor, ktorý v Rusku nemá obdobu“. Určite viete ako vyzerá Kremeľ v Moskve respektíve jeho hradby. Tieto sú mohutnejšie a pre mňa aj krajšie. Nie sú tak dlhé, ale skrývajú tajomstvá, ktoré nikde inde v Rusku nenájdete. Veriaci pristupujú k ikonám a bozkajú lem obrazu panenky Márie. V rohu z jedného kostola znie tichá mužská zborová pieseň a ľudia sa žehnajú. Sviečky v rukách, vôňa kadidla a pravoslávna mystika, ktorá na vás dýcha zo svätých obrazov. Kostolné zvony ručne vyťukávané vás prenesú do obdobia stredoveku. Mních v čiernom rubáši stojí pred vchodom a nielen, že žehná pútnikov, ale aj príjma bozky na svoj prsteň a dáva rozhrešenia. Pútnici hltajú toto miesto a chcú si ho čo najviac užiť. Je to pre nich taký malý Jeruzalém.

Prejdeme sa po hradbách kláštora, ktoré nedokázali zničiť ani delá anglických lodí, ktoré sa sem chceli dostať a zobrať nemalý majetok. Je pritom malým zázrakom, že kláštor vydržal aj nával komunistickej ideológie a nebol zbúraný ako nejeden kostol či chrám v Sovietskom zväze.

,,Stalin využil nedostupnosť kláštora a hrubé múry k paralyzovaniu intelektuálneho života v Rusku. Kto nepísal tak ako on prikázal, strávil nejeden rok v chladných celách kláštora, kde teplota ani v lete nevystúpi na desať stupňov“ Pre nás známa história, ale v Rusku jemné tabu. Keď sa spomenie temná minulosť, tak len okrajovo a nie ako hlavný údaj. Veď ktorý národ by sa hrdil prvým gulagom, ktorý odštartoval besniace vraždenie vlastného národa? Aj keď sa dnes spýtate koľko ľudí zomrelo v gulagoch, ktoré boli rozostavané od Murmanska po Kamčatku čísla sa pohybujú okolo 8 miliónov. Tento prvý gulag ešte nepatril k tomu najhoršiemu. ,,Vládol tu uvoľnenejší režim. Niektorým väzňom bolo dovolené postaviť drevené baraky v ktorých sú dnes obchodíky so suvenírmi, vodkou či aj jedna reštaurácia“ vysvetluje ruská sprievodkyňa.

Večer pri miestnom boršči rozoberáme s Ľudmilou život na ostrove. Dáma v strednom veku, ktorá prežila 9. rokov v Dubaji sa sem vrátila na leto, aby si privyrobila. Keď spomenula toto slovíčko, jemne som sa zadrhol. ,,Áno, teraz sem smerujú stovky turistov denne a tí musia jesť. Pomáham ako čašníčka a zarobím sa na letenku do Ameriky“ Prišla si aj vyriešiť na toto miesto svoje osobné problémy a nájsť pokoj v duši. ,,Cez leto dedina žije, ale v zime sa ponorí do takmer večnej tmy a chladu. Musíte si spraviť poriadne zásoby, niečo zarobiť cez leto a modliť sa, aby zima nebola dlhšia ako pol roka. V zime vás bičuje chladný vlhký vzduch a cez leto mračná komárov. A keď tie už nelietajú, nastúpia ovady alebo malé biele mušky, ktoré štípu každého. Život je už lahší vďaka tisíckam pútnikov a tí potrebujú sa nielen najesť, ale aj kúpiť si suvenír so svätým obrázkom. Nechcete jeden kúpiť?“

Na druhý deň sa vydávame na bicykloch k ďalšiemu kláštoru, kde miestna KGB zastrelila nielen politických väzňov, ale aj mníchov. Nahádzali ich do masových hrobov a dnes sú tu malé kríže a ,,suchopárne čísla“ s počtom zastrelených. Pútnici prinášajú kvietky a kladú na hroby neznámych. Možno v jednom z nich je ich príbuzný, ktorý záhadne zmizol z ulíc Moskvy v 20. rokoch. Ostrovy dnes na všetkých dýchajú pokojnou atmosférou, kde sa dá nájsť nielen pokoj v duši,a le možno byť sám so sebou. Preto boli tieto ostrovy objavené mníchmi, čo hľadali miesto, kde by boli čo najbližšie k bohu. Z darov veriacich sa opravujú kláštory, ikony, ale aj cesty na ktoré predchádzajúci režim kašlal. Mňa najviac nadchol tá spolupatričnosť ľudí a vzájomná dôvera, ktorá sa v Rusku dávno vytratila. Ľudia sa viac usmievajú, pýtajú a nečakajú žiadnu podlosť od niekoho. Tie ostrovy majú dar ľudí meniť.

Na ceste naspäť sa dostávame bez problémov na loď a cez Biele more sa plavíme do prístavu, kde voľakedy čakali politickí väzni na svoj osud. Ak chcete stihnúť jedno z najposvätnejších miest v Rusku, treba sa trochu poponáhlať kým ho neprevalcuje turický valec ako to je na iných miestach v Rusku.

Text: Martin Navrátil

Našu aktuálnu cestu po svete môžete sledovať na https://www.facebook.com/travelistan/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?