Táto krajina v juhovýchodnej Ázii sa otvorila svetu v roku 1990 a je najmenej navštevovaná v rámci regiónu. Niektoré miesta sú už plné turistov a sú miesta, ktoré stále dávajú pocit, ako keby ste tu boli na začiatku 90-tych rokoch. Laos sme nemali príliš v pláne, no nakoniec sme zostali takmer celý mesiac a prešli sme krajinu z juhu na sever.
Náš prvý kontakt z krajinou nebol príliš dobrý. Už na hranici sa nás pokúsili colníci oklamať a vytiahnuť pár dolárov navyše za neexistujúce nariadenia, ako napríklad práca cez víkend či za pečiatku do pasu. Pomohol argument, že zaplatím až vtedy, keď dostanem doklad o zaplatení, alebo keď mi ukážu, kde je to nariadenie napísané. Colníci sa chvíľu vyhrážali, že mi nevrátia pas, ale pod ťarchou argumentov a skutočnosti, že som zo sebou stiahol ďalších ľudí, nám nakoniec pristála pečiatka v pase. S Martou sme sa na seba pozreli a povedali. „Dobre to začína.“ Našťastie to bol jediný negatívny pocit z tejto krajiny. Odvtedy prišli už len pozitívne vnemy a zážitky.
Laos má jednu veľkú výhodu. Krajina je ako taký veľký slíž a všetko podstatné máte po ceste. Nemusíte robiť veľké okruhy a veľmi plánovať. Potrebujete mať len čas a to minimálne 3 týždne. Ani nie 15 kilometrov od hraníc s Kambodžou sme prišli na miesto, ktoré sa volá 4 tisíc ostrovov. No tých ostrovov v Mekongu je menej, ale jeden je krajší ako druhý. Nájdete tam príjemné ubytovanie na brehu rieky a večer si dáte svoj obľúbený drink v reštaurácii s výhľadom na západ Slnka. Alebo by ste sa chceli pozerať ako tá ohnivá guľa padá do rieky z gumeného kolesa a s pivkom v ruke? Táto zábavka, keď sa necháte unášať slabým prúdom rieky k svojmu hotelu, je dobrým odpočinkom. Zostali sme tu odpočívať pár dní a vybrali sme sa na to hlavné, kvôli čomu sme prišli. Prejsť na motorkách známu Ho Či Minovu cestu.
„Martin, aké máme skúsenosti na motorke?“ pýta sa Marta, keď sme dostali nápad, že sa vyberieme spoznávať časť Laosu na motorke. „Ak nerátam tých 85 kilometrov na Filipínach, tak vyslovene žiadne!“ Plán bol prejsť 500 kilometrov pri laosko-vietnamských hraniciach a po časti Ho Či Minovej ceste.
Optimizmus nás pred výletom neopúšťal. Keď sa rozhliadnete po cestách, takmer každý tu jazdí na motorke. Motorka neslúži len ako rodinné vozidlo. Raz sme napočítali 5 ľudí na jednej motorke, pričom dieťa malo v rukách ešte kohútika. Motorka slúži tiež ako prepravný prostriedok domácej hydiny, nábytku, ovocia. Kým my si doma kupujeme vozidlá s veľkým kufrom, tu sa kadejaký materiál upevňuje všade na motorku. Videli ste už visieť vysušené ryby na spätných zrkadlách? Alebo prenášať prasatá na zadnej časti sedačky? Najviac nám ale pozdvihla sebavedomie skutočnosť, že tu v Laose jazdí na motorke naozaj každý. Vekový limit 18 rokov? No určite. Keď uvidíte ako vás predbehne 8-ročné dieťa, ktoré pri tom mobiluje, alebo laoská babička, ktorá spraví ladný slalom medzi autami...To by bol v tom čert, aby sme tie motorky nedali.
Nakoniec sa ukázalo, že to vážne nie je také komplikované. I keď nás predbiehalo takmer všetko od dieťaťa po babičky s nákupmi na nedeľnom trhu. Keď raz tachometer ukázal pre nás vražedných 50 kilometrov za hodinu, mali sme pocit rebélie. J Vtedy sme boli na laoských cestách vyrovnanými súpermi rôznych neidentifikovateľných pojazdov, napríklad traktora či polorozpadnutého školského autobusu.
Jazda na motorke nebola len o jazde, ale aj o jaskyni a prírodných krásach. Viete si predstaviť, že vstúpite do jaskyne, ktorá má 7, 5 kilometra a vy ju popritom splavujete tzv. podzemnou riekou? Žiadne umelé svetlá, len my, lodivod a zvuk motora. Naše dve baterky behali svetlom po obrovských galériách, ktoré raz mali do výšky aj 100 metrov. Loďou sme išli takmer hodinu do útrob hory. Nie je to nič pre klaustrofobikov a pre tých, ktorí si predstavujú v temných priestoroch nejednu hororovú scénu. Plavíte sa vlastne popod horu v krasovitej oblasti. Ak by sme mali zažiť počas celého výletu na motorke len toto, celá tá námaha stála za to.
Motorky sa od tohto momentu stali naším pravidelným dopravným prostriedkom. Pri požičaní od vás nikto nežiada vodičák. Len vám odovzdajú kľúče, helmu a idete. Umocňuje to pocit vlastného objavovania a viac toho uvidíte.
Menej navštevovanou oblasťou je planina džbánov pri meste Phonsavan. Možno aj preto, že tu je stále v okolí obrovské množstvo nevybuchnutej munície. Počas vietnamskej vojny tu bolo zhodených viac bômb ako za druhej svetovej vojny. V okolí sú upozornenia, že nemáte ísť tam, kde je značka lebky s prekríženými kosťami. Ono to znie strašne a máte aj obavy či nespravíte krok vedľa, ale tie značenia sú veľmi dobre urobené. A prečo sa sem chodí? Najstaršia archeologická lokalita v Laose, kde sú stovky kamenných džbánov v rôznych veľkostiach.
Na čo slúžili? Tých teórii je opäť veľa. Jedna vraví, že sa v nich uskladňovalo ryžové víno, ale asi viac vierohodná je tá, podľa ktorej slúžili ako hrobky. Čo historik, to iný názor. Oblasť bola objavená za čias francúzskej kolonizácie, keď Laos patril spolu s Vietnamom a Kambodžou do takzvanej Indočíny. Francúzi asi mali najradšej mesto Luang Prabang, bývalé hlavné mesto. Ak by mala byť súťaž o najmalebnejšie mesto v juhovýchodnej Ázii, asi sa pobijú o prvé miesto vietnamský Hoian a Luang Prabang. Desiatky kláštorov, kde sa podvečer odohráva modlitba v starom jazyku páli, exotické trhovisko, kde dostanete hádam všetko. Aj sušené sršne či cvrčky. Mesto si stále uchováva svoj punc koloniálneho mesta na brehu rieky. Žiadna hektická výstavba moderných budov ako v hlavnom meste Vientiane. Luang Prabang je obklopený pralesom a v ňom sú ukryté vodopády s čírou vodou. Stačí prenajať si motorku a odísť za ďalšími prírodnými krásami. A viete čo mám najradšej na Laose? Tú ich silnú čiernu kávu s mliekom, ktoré je vlastne „naše salko“. Tak silnú kávu si nedoprajete ani v Taliansku. Ranná vzpruha, ktorá vás vystrelí za zážitkami.
Naše putovanie momentálne smeruje na sever Laosu, kde chceme bývať v korunách stromov. Miesta organizácia vybudovala „ubytovanie“ vo výške 60 metrov nad zemou a jediná možnosť, ako sa do korún stromov dostať, je lanová dráha. Predtým však musíte zvládnuť neľahký, niekoľkohodinový trek cez dažďový prales.
Laos možno nemá to čo Thajsko či Vietnam a to sú pláže. Ale má skryté prírodné krásy a veľké dobrodružstvá. Ak sa sem vyberiete a vynecháte tie klasické krajiny ako Thajsko či Vietnam, budete mať možno silnejšie zážitky.
Text: Martin Navrátil
Našu ročnú cestu po svete môžete sledovať na www.facebook.com/travelistan
Čo vidieť v Laose a pár rád
Kedy ísť
Rok by sa dal rozdeliť na dve obdobia. Suché a daždivé.
Obdobia sucha – október až máj. Najmenej zrážok i keď na začiatku októbra môžu doznievať monzúny a na konci mája začína obdobie dažďov. Najteplejšie obdobie je máj, kedy teploty vystúpia až k 35°C hodnotám. Ak by sme mali vybrať najvhodnejšie obdobie tak od novembra do februára. Teplota príjemná, ale pre zmenu najviac turistov a ceny najvyššie.
Obdobie dažďov – jún až september. Cesty bývajú zaplavené, vyšší stav riek a hrozia záplavy. Najsilnejšie dažde sú hlavne v auguste.
Miesta, ktoré treba navštíviť
Luang Prabang
Bývalé hlavné mesto Laosu so svojimi 25 tisícami obyvateľov patrí medzi najpríjemnejšie mestá v Ázii. Desiatky budhistických chrámov pri brehoch rieky Mekong, ktoré hlavne oceníte pri západe slnka, keď je modlitba v starom jazyku Pali.
Haw Kham – bývalý kráľovský palác, ktorý je dnes múzeum. Každý deň otvorený okrem utorka.
Milodary mníchom – každý deň o 5.30 vychádzajú mnísi z rôznych kláštorov, aby v tichosti prevzali milodary – často ryžu, od veriacich. Každý kláštor má svoju stanovenú trasu a určite jedna z trás bude viesť v blízkosti vášho hotela či guest house. Dá sa fotiť filmovať, ale hlavne si to užiteJ Je to tradícia, ktorá sa najviac v Ázii udržuje práve v Luang Prabang.
Phou Si – hlavný vrch v meste, z ktorého je pekný výhľad na rieku Mekong, mesto a prírodu.
Vat Xieng Toung – najstarší chrám v meste, večer tu je modlitba v starom jazyku páli.
Kuang si – asi hodinu jazdy od mesta Luang Prabang je nádherný vodopád. Už len cesta sem je zážitkom. Vo vodopáde sa dá aj kúpať. Dostanete sa sem na motorke, ktorú si môžete prenajať v meste, alebo cez motor taxikárov.
Tad Se – asi najkrajšie vodopády v okolí, ktoré pripomínajú turecké Pamukale. Vodopády sa rozlievajú v lese a dá sa tu medzi nimi prechádzať. Ak prídete v období mája, tak tieto vodopády sú takmer vyschnuté.
Pa kou jaskyne – asi 1,5 hodinu jazdy autom alebo 1 hodinu loďou po rieke Mekong. Sú to jaskyne, kde nájdete vyobrazenia Budhu.
Trhovisko – ranný trh je zaujímavý pestrosťou a nájdete tu aj sušené sršneJ. Večer sa hlavná trieda mení na pestrofarebné trhy.
Veľmi populárne sú tu kurzy varenia.
Večer je mesto plné príjemných reštaurácií so skvelou kuchyňou. Ako sa do mesta dostanete pozrite si stať ,,Doprava“
Vang Vieng
Skôr dedina na ceste medzi Luang Prapang a Vientiane je určená pre tých, ktorý majú radi prírodu a prechádzky medzi ryžovými políčkami a jaskyňami s čírou vodou. Táto bývalá letecká základňa amerických síl počas vietnamskej vojny je dnes miestom plný barov, kde sa stretávajú cestovatelia a rozoberajú svoje plány kam ísť. Nádych 70 rokoch tu stále je. Odporúčame si prenajať bicykel a prejsť si celé okolie. Takmer každá požičovňa bicyklov má mapu, kde čo nájdete.
Vientiane
Hlavné mesto krajiny, ktoré možno menej zaujme ako Luang Prabang, ale ideálny východiskový bod do ďalších krajín JV Ázie.
Putuxai - Víťazný oblúk. Betón z ktorého je postavený mal byť využitý na stavbu letiska. Dnes slúži hlavne ako vyhliadkový bod na mesto
Wat Si Saket – asi najstarší chrám v meste, ktoré dnes slúži ako múzeum a kde nájdete množstvo zobrazených Budhov.
Čierna stupa – jedna z najstarších stúp v meste v blízkosti americkej ambasády.
Pha That Luang – národný symbol krajiny asi 2 kilometre od centra mesta. Pozlátená stupa z roku 1566.
Nábrežie Mekongu – večer je miesto plné reštaurácii a barov. Odporúčame si dať mekongskú rybu.
Huay Xai –hraničné mesto s Thajskom pri meste Chinag Khong a pri rieke Mekong. Slúži nielen ako vstupná brána pre tých čo sa chcú plaviť po Mekongu do Luang Prabang v celkovej dĺžke 235 kilometrov, ale aj ako možnosť navštíviť jeden z najzachovalejších pralesov v juhovýchodnej Ázii. Veľa cestovateľov len cez mesto prejde, ale jeden deň keď tu zostanete, tak to oceníte.
Trhy v Laose patria medzi zaujímavé a tento patrí k nim.
Pevnosť Carnot – z čias francúzskej nadvlády, keď Laos patril do Indočíny.
Bokeo – prírodná rezervácia pralesa, kde môžete vidieť 40 metrov vysoké stromy a dokonca tu aj prespať. Výlety sem usporiadava kancelária Gibbon experience, ktorú nájdete v strede tohto malého mesta.
Luang Namtha – Toto malé mesto leží v blízkosti čínskej, vietnamskej a thajskej hranice. Nie len ideálne miesto na cesty do týchto krajín, ale aj treky k horským etnikám, ktoré sa tu nachádzajú. Na mieste sú kancelárie, ktoré poradia, ale aj zabezpečia, ktorý trek sa dá spraviť. Dá sa medzi ryžovými políčkami a horami od 1 do 4 dní.
Thakhek – Chcete zažiť netradičné dobrodružstvo? Čo sa tak prejsť cca 500 kilometrov na motocykli cez krásne prostredie vysokých hôr, ryžových polí a cez fotogenické dedinky? Je to jednoduchšie ako si myslíte.
Na mieste sa dajú prenajať motocykle resp skútre. Verte, že Laos žije na takýchto motorkách a vydržia. Cesta v priemere trvá 4 dni, ale všetko závisí od vašej rýchlosti. Cesty sú rôzne a stáva sa to jedno z najpopulárnejších ciest v Laose. Aký je rozpočet na osobu/ deň?
Prenajatie skútra stojí cca 10 USD na deň
Benzín cca 4 USD na deň
Ubytovanie cca 4 USD na deň
Jedlo s pivkom cca 8 USD na deň
Takisto pri meste je jaskyňa ktorá ma 7 kilometrov a vy ju môžete prejsť člnom krížom.
Phousavan -planina džbánov – Jedno z najstarších pohrebísk z doby železnej v Laose. Miesto zahrnuté pod UNESCO . V okolí Pousavanu je niekoľko miest, kde nájdete kamenné džbány. Asi najzaujímavejšie sa nachádzajú na juhu od mesta cca 15 kilometrov. Miesto môžete navštíviť tak, že si buď prenajmete motorku 10 USD na deň, alebo pôjdete na miestny organizovaný výlet čo vyjde na cca 14 USD na osobu. V okolí mesta sú takisto pozostatky z „tajnej“ vojny ako tanky. Treba upozorniť aj na fakt, že v okolí sa nachádza nevybuchnutá munícia. Miesta sú riadne označené s výstražnými tabuľami.
Nemusíte mať obavy, že niečo vybuchne, len nechoďte tam, kde sú tabule s upozornením. My sme sa pohybovali bez stresu a tabule sa nachádzajú tak, že na ne natrafíte.
Champasak – Neďaleko mesta je pamiatka resp. chrám z čias Angkorskej ríše, ktorá je tiež pod ochranou UNESCO. Volá sa Wat Phu.
4 tisíc ostrovov – Don Deng – na juhu Laosu nájdete desiatky ostrovov na rieke Mekong. Je to miesto, ktoré je vyhľadávané batôžkármi a vyhlásené svojou atmosférou. Najviac navštevovaný ostrov je Don Deng plný reštaurácii a barov. Napriek tomu, je to najlacnejšie miesto v Laose čo sa týka ubytovania – vlastná chatka od 3 eur, jedla a zábavy. Ale už keď chcete niečo vidieť ako sú sladkovodný delfíny, vodopády, tak najdrahšie v Laose. Nielen, že platíte 5 krát vyššie vstupné ako domáci, ale musíte zaplatiť aj nezmyslené miestne poplatky ako prechod cez most či vstup do dediny
Jedlo
Základom kuchyne sú polievky hlavne na raňajky plné ryžových slížov, zeleniny a mäsa. Kuchyňa sa veľmi podobá tej Thajskej. Keďže ide o krajinu, ktorá patrila dlhé obdobie Francúzsku, má niektoré prvky francúzskej kuchyne. Čo má Laos svetové je hustá čierna káva. Na trhoch dostanete všetky druhy exotického ovocia.
Kaeng jeut – zeleninová a bravčová polievka.
Kaeng galee – laoská polievka kari.
Tom jeaw pa – štiplavá rybacia polievka.
Khao khua – vyprážaná ryža.
Mok gai – kura na pare v banánovom liste.
Pad see ew – slíže s morskými plodmi, kuriatkom alebo hovädzím mäsom.
Hranice
V Laose sú dva typy hraničných prechodov. Pre zahraničných a pre miestnych. Tu uvádzame najpopulárnejšie hraničné prechody, kde nie sú žiadne veľké problémy.
Thajsko – Do Thajska máme bezvízový režim.
hraničný prechod Chiang Khong/Huay Xai – víza do Laosu dostanete na laoskej strane za poplatok cca 30 USD. Tento hraničný prechod sa využíva hlavne vtedy, keď sa chcete dostať do Luang Prabang loďou po Mekongu. Plavba je dlhá cca 250 kilometrov a pre dobrodružne ladených do jednoznačne odporučujeme.
Hraničný prechod Nongkhai/Vientiane – víza takisto dostanete na hranici za poplatok 30 USD. Tento hraničný prechod je v blízkosti hlavného mesta Vientiane.
Vietnam – do Vietnamu treba dopredu mať víza. Pozri stať Víza - Vietnam
Donsavanh - Lao Bao - do/z Savannakhet
Keo Nua Pass
Lak Sao - z/do Khammouan provincie
Nam Can - z/do Planiny džbánov
Kambodža – V Kambodži si na hranici kúpite víza za poplatok 30 USD plus dve fotografie pasového formátu
Stung Treng – asi najpoužívanejší prechod. Víza do Laosu sa tu dali minule kúpiť. Informáciu si overte u miestnych CK v Phnom Phene alebo Siem Reap.
Čína – Do Číny třeba mať dopredu víza.
Hraničný prechod Mengla/ Boten
Barma – hraničný prechod s Barmou je dlhodobo uzavretý.
Peniaze
V Laose sa platí Kipmi alebo thajskými Bathmi. http://www.xe.com/currency/lak-lao-or-laotian-kip . Najlepšie sa menia doláre, len nesmú byť potrhané či popísané. Čím väčšia bankovka, tým lepší kurz. Eurá majú horší kurz. Na menenie peňazí máte dve možnosti.
Na ulici u autorizovaných zmenárniov – je to rýchlejšie, ale kurz hlavne eura veľmi zlý
V banke – tých je pomenej a len v mestách. Trochu pomalšie, ale kurzy sú podľa aktuálneho kurzu a neprerobíte.
Ceny sú nižšie ako na Slovensku a Laos z celej juhovýchodnej Ázie patrí medzi najlacnejšiu destináciu. Doprava, ubytovanie a služby sú lacnejšie.
Guest House so samostatnou izbou a sprchou – cca 4 eurá
Hotel 3 hviezdičkový – cca 20 eur
Polievka na ulici – 1,5 eur
Jedlo v reštaurácii – 5 eur
Laoská káva – 1 euro
Pivo 0,5 l – 1,1 eur
Autobus 8 hod. jazda - 10 eur
Spiaci autobus 8 hod jazda – 15 eur
Víza
Laos má vízový režim a najbližšie veľvyslanectvo je vo Varšave. Avšak na hraniciach s Laosom sa dajú kúpiť víza za poplatok 30 USD. Potrebujete k tomu ešte fotografie pasového formátu. Niekde stačí jedna a niekde dve.
Zdroj: www.travelistan.sk
