Mongolsko alebo ako sme prešli 250 kilometrov na koňoch cez divočinu

Autor: Martin Navratil | 7.7.2016 o 9:03 | Karma článku: 8,67 | Prečítané:  2743x

Zatvorte oči a predstavte si zelené kopce s čistými riekami a jazerami, z ktorých môžete bez obáv piť. Predstavte si, že ste v oblasti, kde nestretnete nikoho a ste sami v prírode. Počujete ticho a v noci nad vami svieti miliarda

Že je to len sen, o ktorom túži nejeden cestovateľ? Aj vy ste podľahli pocitu, že takých miest na svete je málo a keď aj sú, že to musí byť drahé? Ak by ste chceli zažiť niečo výnimočné a na chvíľu byť vyslovene mimo civilizácie, kde nechytíte niekoľko dní mobilný signál a na všetko ste sami, stačí vyraziť napríklad do Mongolska.

 

Počas našej ročnej cesty po hodvábnej cesty sme si dali za cieľ, aby sme nielen navštívili krajiny, ktoré ležali na tejto legendárnej obchodnej ceste, ale aj zažili niečo výnimočné. Sviatky, tradície a hlavne niečo jedinečné. A Mongolsko spĺňa všetky tieto naše požiadavky. Počas plánovania našej cesty sme narazili na informáciu, že na severe Mongolska pri jazere Khovsgol žije etnikum nazývané Tsaatan, ktoré stále migruje so svojimi stádami sobov. Neodradila nás ani informácia, že nič nie je isté a pochod k nim patrí medzi veľmi náročné. Nakoniec to bolo mega náročné. Siahli sme na dno svojich síl, ani nie tak fyzických ako skôr psychických.

Jediná možnosť ako sa dostať k etniku je prejsť náročnú cestu na koňoch. Nevedú tam žiadne cesty, alebo značené trasy. Len húština, močiare, rozvodnené rieky a rôzne prekážky. Prenajali sme si mongolské koníky spolu s miestnym sprievodcom a vyrazili na 10 dňové dobrodružstvo. Naša trasa viedla najprv okolo najväčšieho mongolského sladkovodného jazera, ktoré obsahuje až 1% percento všetkej sladkej vody na svete. Len si predstavte, že keď ste smädný, môžete sa hocikedy a hocikde napiť. Čisto kryštálová voda, ktorá pôsobí ako veľké zrkadlo. Nie vždy ma jazerá bavia, ale toto jazero má niečo do seba. Je priam magické. Na brehu jazera môžete hocikde zakempovať tak isto ako v celom Mongolsku. Táto krajina stále necháva tradície svojich predkov a chce, aby sa každý cítil voľný a necítil obmedzenia v podobe plotov, zákazov atď.

Predstava, že jazdíte na koňoch spočiatku pôsobí veľmi romanticky. Kým docválate k romantike, musíte prejsť minimálne dva dni, keď vás bolí zadok, nohy a vlastne celé telo. 8 až 12 hodinové pochody dajú zabrať poriadne. Je jedno či prší, alebo svieti slnko. Ide sa. Náš sprievodca sa s nami nehral, či sa máme dobre či zle. Ide sa. Jeden deň je krásne slnečné počasie a spálite sa. Druhý deň v tejto najdaždivejšej časti Mongolska leje niekoľko hodín. Ak nemáte poriadne nepremokavé veci, trasiete sa počas cesty. Teplota klesla na 5 stupňov a v tom sprievodca Suche zahlásil. ,,Meškáme, musíme cválať“. Napnete všetky svoje stuhnuté svaly, ktoré vás už ledva držia v sedle a 2 hodiny cválate cez húštiny. Predierate sa kríkmi a uhýnate sa konárom stromov. Musíte dávať pozor aj na kone, aby sa nesplašili. Nesmiete poľaviť opraty, čo dá zabrať. Raz sa môj kôň splašil tak, že začal cválať skrz pichľavé kríky. Nesmite spadnúť, lebo si niečo privodíte. Nakoniec som aj spadol a mal som šťastie. Odnieslo to moje doškriabané stehno.

Iné dni prechádzame cez územia, kde je toľko ovadov, že celá lúka hučí. Bzzzzz. Otočím sa a celý chrbát mám posiaty čiernymi ovadmi, ktoré sa snažia dostať k mojej krvi. Ak nie sú ovady, sú komáre a keď aj tie pominú, prídu včely. Dá sa na to zvyknúť? Dá, ale cesta je bolestivá. Už keď máte pocit, že ste všetko zažili, tak príde niečo, čo vaše predchádzajúce zážitky zneguje. Nad oblohou sa zjavila čiernota, ktorá sa na nás rúti šialenou rýchlosťou. Ako z pravého katastrofického filmu. Čierne mraky sa predbiehajú nad nami spolu s bláznivým vetrom. Rýchlo staviame stan. Hneď ako zalezieme, spustí sa lejak. 4 hodinová sprcha. Do toho silný vietor. Stan sa ohýba v rôznych uhloch a veríme, že počas testovania odolnosti prešiel aj túto skúšku. 8 dní sme bojovali so sebou, prírodou a rôznymi nástrahami. Pre našinca niečo, čo už poriadne nepoznáme. Už som zažil rôzne extrémy, ale tento výlet bude medzi najväčšími extrémami. V deň kedy sme mali prísť k etniku Tsaatan, nenašli sme ich. Zmenili stanovište a samozrejme v oblasti, kde nie je signál, sa nedopátrate, kam išli. Stopy zmyl prudký lejak. Vyslobodila nás pohraničná stráž, ktorá tu hliadkovala. Ukázali nám smer. Keď vidím kam smeruje ich pravica, až sa mi zatmie. Húština, ktorá je väčšia ako ja, keď sedím na koňovi. Vraj 30 kilometrov, čo je ďalší tvrdý 12 hodinový deň. Opäť zatnem zuby, poviem si, že kvôli tomuto som sem došiel a putujeme. A oplatilo sa. Po dni prichádzame do krásneho údolia, kde vidíme stovky sobov. Len tak sa pasú v blízkosti obydlí etnika Tsaatan, ktoré vyzerajú ako indiánske típí. Tsaatan je jedno z mnohých etník na území Mongolska, ktoré však žije najtesnejšie so svojimi zvykmi. V budhistickej krajine viac praktizujú šamanizmus a veria na prírodné sily. Nebo, voda, zem sú pre nich univerzum, v ktorom sídli množstvo božstiev. Pri každej činnosti sa na nich myslí. Keď sa uvarí jedlo, najprv sa naberačkou rozhodí na všetky svetové strany kúsok jedla. Ak majú vyhĺbiť jamu, cez šamana poprosia božstvá o odpustenie. Mám pocit, že toľko zvykov na svete nie je, ktoré sa stále praktizujú. Dovoľujú nám prespať v ich príbytku a ceste to dáva iný rozmer. Sme v strede ničoho a keby sa nám niečo stalo, najbližšia civilizácia je niekoľko dní pochodu na koňoch.

Táto cesta patrí v mojom živote medzi tie najextrémnejšie čo som prešiel. Určite sú aj ťažšie cesty, ale tie ešte len možno čakajú. Pri mojom výbere ciest, ale musí byť niečo, čo ceste dá druhý rozmer. Zažiť niečo pôvodné, na čo sme doma zabudli. A nepodliehajte pocitu, že tých zážitkov ubúda. Sú všade okolo nás, len treba niekedy opustiť od svojej pohodlnosti. Svet je stále plný prekvapení a nepoznaných vecí.

Text: Martin Navrátil

Našu ročnú cestu po hodvábnej ceste a za netradičnými zážitkami s radami môžete sledovať na www.facebook.com/travelistan

Pár rád na cestu a koľko to vlastne stojí.

  • Boli sme na ceste 10 dní a prešli sme na koňoch cca 250 kilometrov
  • Ak by ste sa chceli vybrať na túto cestu, kontaktujte na emailovej adrese, s ktorým sa dohodnete na termíne. Tuugii_0803@yahoo.com alebo na telefónom čísle + 97689244444
  • Výlet nás vyšiel na 25 eur na osobu/deň. Je v tom váš osobný kôň, kôň na batožinu a hlavne miestny sprievodca. Ak by ste mali pocit, že to dáte bez neho, tak verte, že nedáte. Stratili by ste sa veľmi rýchlo. Cena je veľmi nízka a na budúci rok môže jemne stúpnuť.
  • Stravu si kupujete do zásoby prvý deň. Strava nás vyšla na cca 5 eur osoba/deň. Varíte si na ohni a pripravujete si jedlo sami.
  • Majte kvalitné nepremokavé veci od stanu cez bundu až po nohavice. Ak vám niečo premokne, nemáte kde sušiť. Buďte pripravený, že aj celý výlet môže liať. Takisto sa zíde opaľovací krém, slnečné okuliare, čiapka/klobúk a poriadna obuv.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?