Ako sa dostať k druhej najvyššej hore sveta – trek do base campu K2

Autor: Martin Navratil | 22.8.2018 o 19:58 | (upravené 22.8.2018 o 20:53) Karma článku: 6,36 | Prečítané:  2574x

Zatvorte oči a predstavte si, že idete do hôr, kde celý mesiac nestretnete davy turistov. Okolo vás sú výhľady na sedem- a osemtisícovky, hlboké údolia a nikde sa nekončiace mohutné ľadovce.

Neruší vás žiaden mobilný signál, wifi či iné výhody moderného sveta. Len vy, ruksak, spotené veci a túžba sa dostať k cieľu, ktorý je od vás vzdialený 120 kilometrov.

Ak ste nadobudli pocit, že som vás vo sne zaviedol niekam do Nepálu či Indie, ste na omyle. Vitajte v severnom Pakistane, kam som sa vybral spolu s kamarátmi k druhej najvyššej hore sveta K 2, ktorá asi patrí k najfotogenickejším osemtisícovkám.

K 2 (8 611 m) leží v pohorí Karakoram a je teda najvyššou horou mimo Himalájí. Určite ťa zaujme fakt, že sa tu odohralo najviac neúspešných pokusov o výstup na vrchol zo všetkých 14 osemtisícoviek. Je to dané aj tým, že svahy sú oveľa strmšie. Vrchol K 2 sa oveľa viac vypína nad ostatnými vrchmi, než je to povedzme v prípade Mount Everestu, a preto sa tu veľmi rýchlo mení počasie.

Prvým Slovákom, ktorý vystúpil na vrchol K 2, bol v roku 1986 Peter Božík ako jeden zo sedemčlennej poľskej expedície pod vedením Janusza Majera. Ich výstupová trasa juhozápadným pilierom dostala už predtým názov Magická línia. Nazval ju tak legendárny Talian Reinhold Messner, ktorý si ju vybral v roku 1979. Túto cestu, ktorú Messner nazval príliš ťažkou, docenila až neskôr história.

Na K 2 sa dodnes podarilo vystúpiť vyše 330 ľuďom a 60 % percent z nich nepoužilo kyslík. Je to preto, že sa tu komerčné výstupy nerobia v takom masovom meradle ako na Mount Everest a oblasť zostáva viac-menej „len“ pre horolezcov.

Nie, neliezol som tam hore, na to nemám, ale išiel som do základného tábora K 2, ktorý leží vo výške 5 400 metrov. A ak sa pýtaš, prečo som tam išiel, čo ma tam láka a ešte do krajiny menom Pakistan, ktorá vôbec nemá dobré meno, tak preto, že som chcel mať ten pocit, ktorý mali prvé expedície.

Dnes je najpopulárnejšou trekovou destináciou Nepál. Nebudem ho tu zhadzovať. Výhľady na Everest, Annapurnu či Lhotse patria k tomu najkrajšiemu na svete. Ale s tými výhľadmi tam máš davy cestovateľov, ktorí chcú mať rovnaké zážitky ako ja, ty či on. Mne sa hory spájajú s pokojom, jemnou samotou a ničím nerušenými výhľadmi na okolitú prírodu. Preto som sa rozhodol ísť do Pakistanu, kde sú minimálne rovnaké krásne hory. Zatiaľ čo v Nepále máš na trase k Everestu hotelíky, reštaurácie, sprchy, kávičku z pressomatu (aj ja som si ju dal), tak tu spíš v stane, kúpeš sa v ľadovej vode a ješ to, čo sa uvarí na variči. Prosto tak ako tie prvé expedície, ktoré smerovali k legende menom K 2.

Ani sám neviem, čo bolo nakoniec krajšie. Samotný výhľad na K 2 alebo ľadovec Baltoro, ktorý sa tiahne neuveriteľných 52 kilometrov cez dramatické údolie? Či pohľad na ďalšie osemtisícovky ako Broad Peak? Alebo nebol lepší výhľad na Trago Towers, ktorý patrí medzi ikonické lezecké steny? Každý deň treku bol v niečom krásny, špecifický a jedinečný.

Mám rád ten pocit, keď si nadávam spotený či zmoknutý v zime alebo zmrznutý v spacáku, že kam som sa to vybral, a potom pozriem okolo seba a mám odpoveď.

Pre toho, kto miluje “old school trek“, je Pakistan a K 2 najlepšia voľba. Verte mi.

Text: Martin Navrátil

Foto: Nikon D5300 a mobil Sony Xperia XZ2 Compact  Musím ísť ku K 2 cez CK?

Áno musíš a inak sa nedá. Donedávna sa dalo ísť bez miestnej CK, ale od tohto roku musíš ísť cez cestovku. Úprimne, neviem si predstaviť ísť bez sprievodcu. Prechádza sa cez ľadovce, a teda cesta cez snehové polia, ktoré sa neustále menia. Ja som využil služby tejto CK respektíve napíš na mailhunzavalleyexperience@gmail.com Na internete nájdeš mnoho CK a dokonca aj o niečo lacnejších. Rozhodol som sa pre túto, pretože je to kamarát, poznám ho a hlavne mám pocit istoty, že keď pošlem peniaze do Pakistanu, nezdrhne mi s nimi. Plus nie vždy čo je najlacnejšie, je aj najlepšie. Pre mňa je podstatný pomer výkon – cena.

Ako vyzerá trek

Trek patrí k náročnejším a treba už mať nejakú fyzickú predispozíciu. Ak si trekoval povedzme v Himalájach a išiel do známeho Everest Base Campu, okruh okolo Annapurny či na Mera Peak, tak toto je ťažšie.

Tu neexistuje ako v Nepále, že večer prespíš v jednoduchých hotelíkoch či sa naješ v reštaurácii. Tu to všetko vyzerá ako počas prvých expedícií pred 60 rokmi. Spíš v stane, varí sa na variči, všetko sa nosí so sebou a mobilný signál neexistuje.

Viac praktických informácií spolu s cenami a itinerárom nájdešhttp://travelistan.sk/ako-sa-dostat-k-druhej-najvyssej-hore-sveta-trek-do-base-campu-k2/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo sa stalo Bélovi?

Bugár si zbytočne prirába hanbu.

Stĺpček šéfredaktorky

Dankova investícia do vzdelania devalvuje akadémiu

Aj kvôli Dankovi sa titul nosí ako nevkusná kravata.


Už ste čítali?